Špeciálny pedagóg
Plán krízovej intervencie
ÚVOD
„Bodaj by sa to nebolo stalo za môjho života,“ povedal Frodo.
„I ja si tak hovorím“, odvetil Gandalf. „A vravia tak všetci, čo žijú v podobných časoch. Lenže o tom my nerozhodujeme.
Naše jediné rozhodnutie je, ako naložíme s časom, čo sme dostali.“
J.R.R. Tolkien
Vo svete sa neustále deje veľa znepokojujúcich udalostí: násilie, smrť, pohromy, nešťastia, nepredvídateľné udalosti.
Téma krízovej intervencie predstavuje reakciu školy na krízové situácie, ktoré sa dejú deťom a zamestnancom a zasahujú nielen ich rodinný život, ale aj ich prežívanie v triede
a v škole.Pretože škola je po rodine najvýznamnejším prostredím, kde naše deti, ale aj personál trávia veľkú časť svojho každodenného života, vytváraním bezpečného prostredia, v ktorom sú prijímané a reflektované všetky ich prežívania, umožňujeme ich rast aj v časoch ťažkých udalostí.
M. Anyalaiová, J. Lednická, Z. Krnáčová a V. Križo
Krízová intervencia – základné TERMÍNy
Krízová intervencia je špecializovaná pomoc žiakom v školskom prostredí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej situácii a nedokážu ju zvládnuť. Intervencia (zákrok, zásah, zasahovanie) je charakterizovaná zameraním sa na konkrétny problém, ktorý je potrebné čo najrýchlejšie vyriešiť. Je to forma pomoci v oblasti duševného zdravia, ktorá presahuje psychológiu a psychoterapiu.
Krízová intervencia je vnímavou reakciou školy na závažnú akútnu krízu, ktorú prežívajú deti a žiaci v školskom prostredí a ktorú nemajú pod kontrolou. Môžu to byť rozličné vývinové alebo situačné krízy:
- Strata blízkej osoby, spolužiaka, učiteľa a následné trúchlenie;
- ťaživý rozvod rodičov, presťahovanie a nové manželstvo rodičov;
- násilie, zanedbávanie, šikanovanie, únos;
- ochorenie alebo zdravotné postihnutie;
- zadržanie či uväznenie rodiča;
- prírodné katastrofy, dopravné nehody, úrazy;
- sebapoškodzovanie, zabitie, samovražda, teroristický čin;
- iné extrémne náročné situácie, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú prežívanie dieťaťa/človeka.
Vo všeobecnosti môžeme tieto situácie kategorizovať do oblastí:
- S obzvlášť závažným dopadom na školskú komunitu a spoločnosť;
- s potenciálom polarizovať spoločnosť;
- s väčším počtom mŕtvych a zranených;
- s históriou riešenia tráum a strát v školskej komunite v poslednom roku;
- s väčším počtom zasiahnutých (trieda, celá škola);
- s obzvlášť zraniteľnou alebo traumatizovanou populáciou v školskej komunite;
- udalosť vysoko sledovaná médiami.
Medzi hlavné ciele krízovej intervencie v takýchto prípadoch patrí v prvom rade zmiernenie symptómov vyskytujúcich sa u zraneného žiaka alebo skupiny žiakov, ktoré boli spôsobené neprirodzenými podmienkami. Ďalej:
- Zabrániť prehĺbeniu vzniknutej krízovej situácie;
- znížiť jej negatívne dosahy krízy na žiakov;
- posilniť solidaritu medzi žiakmi;
- zmenšiť dobu potrebnú na odvrátenie ďalšieho nebezpečenstva a ohrozenia;
- pomáhať budovať dôveru v školu ako bezpečnej inštitúcie.
Vďaka krízovej intervencii je takto možné zabrániť chronickému psychosociálnemu zlyhaniu žiakov.
Najdôležitejším determinantom je časové hľadisko - dôležitá je okamžitá pomoc; čo najskôr je to možné. Krízová intervencia je však časovo obmedzená. Môže byť poskytovaná individuálne (napr. pokus o samovraždu alebo úmysel spáchať ju) alebo pre celú skupinu (napr. prírodné katastrofy, tragédie v školskom prostredí, atď.). Rozsah krízovej intervencie závisí na charaktere a miere závažnosti krízy.
Krízovú intervenciu vedú na škole školský poradca v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie alebo odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie. Pri realizácii intervencií odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie spolupracujú v prípade potreby s pedagogickými zamestnancami. Menej závažné formy krízovej intervencie so žiakmi (žiaci rodičov v rozvodovom konaní, intervencie počas pandémie, ...) vedú so žiakmi pedagogickí zamestnanci (predovšetkým triedni učitelia) v úzkej spolupráci s vedením školy a centrom poradenstva a prevencie.
Pedagogickí zamestnanci vedú rozhovory so žiakmi v rámci intervencií viac na rovine kognitívnej, čiže sa nevenujú prílišnému rozoberaniu emócií, ktoré by tak mohli iba vzrásť, ale orientujú sa na preskúmavanie faktov udalosti, okolností a detekciu potrieb žiaka. Podporujú tzv. štruktúrované rozprávanie. Je dôležité poznamenať, že pedagogickí zamestnanci nebrzdia „násilne“ a nepotláčajú žiakove emocionálne reakcie, ani mu nedávajú falošné nádeje. Dialóg vedú poukazujúc na to, že jeho prežívanie je normálne vzhľadom k tomu, čo nenormálne sa mu stalo – že ide o normálnu reakciu v nenormálnej situácii.
Výstupmi krízových intervencií na škole sú:
- Záznamy rozhovorov zo sedení s dieťaťom;
- orientačná psychodiagnostika;
- správy od iných profesionálov (zamestnanci zariadenia prevencie a poradenstva, klinický psychológ, psychiater, psychoterapeut);
- edukačné materiály pre žiaka.
V prípade potreby a realizácie krízovej intervencie na vyššej a odbornejšej úrovni má škola možnosť okrem centra poradenstva a prevencie obrátiť sa na inštitúcie:
- Modrý anjel: www.modryanjel.sk;
- IPčko: www.ipcko.sk;
- Inštitút osobnostného rozvoja: http://www.ior.sk/.
Žiakom možno poradiť organizácie, ktoré sa venujú deťom v kríze online alebo telefonicky:
- IPčko: www.ipcko.sk (na stránkach má tiež zoznam odborníkov v oblasti duševného zdravia, na ktorých sa človek v kríze môže obrátiť: https://ipcko.sk/mapa-pomoci/);
- Linka dôvery Nezábudka: https://www.linkanezabudka.sk/;
- Linka detskej dôvery: https://linkadeti.sk/domov.
krízovÁ intervenciA v Prípade KRÍZOVEJ UDALOSTI na ŠKOLE
Krízová udalosť v škole je akákoľvek udalosť alebo sekvencia udalostí, ktorá prekoná bežné zvládacie mechanizmy v prostredí školy. Reakcie školskej komunity na krízovú situáciu sú ovplyvnené mierou vnímaného sociálno-emocionálneho bezpečia a emocionálnou atmosférou v škole pred krízovou udalosťou.
Krízová intervencia na škole v prípade nepredvídateľných problémov ako útoky, katastrofy, zabitia, smrť, či úmrtie učiteľa/žiaka priamo v škole pred očami detí by mala v sebe zahŕňať informačný a edukačný komplex. Ide nasmerovanie cieľa poznatkov k tomu, aby učitelia, aj deti vedeli zachovať duchaprítomnosť, aby zaujali správne stanovisko k vyhodnocovaniu náhlych zmien, vedeli flexibilne konať a správne vyhodnocovať vzniknuté situácie. V takýchto prípadoch je samotná krízová intervencia realizovaná vyškolenými odbornými zamestnancami Centra poradenstiev a prevencie. Vedenie školy v prípade výskytu krízovej situácie na škole požiada osobne/telefonicky a zároveň aj emailom spádové CPP o vykonanie krízovej intervencie. Realizuje sa zväčša 48-72 hodín po krízovej udalosti, keď sa žiaci aj pedagógovia vrátia do školy, nasledujú prvé intervencie v školskom prostredí. Samotná krízová intervencia v školskom prostredí nenasleduje na mieste udalosti, alebo bezprostredne v čase krízy, ale až krátko po nej, keď sa situácia stabilizuje a je vyhodnotená ako bezpečná. V rámci prípravy a plánovania sa posúdi vplyv udalosti na školu a komunitu, mobilizácia školských zdrojov a prístup k externej podpore. Dĺžka jednej intervencie je maximálne 2 hodiny.
Základné postupy na zvládnutie krízovej situácie na škole
Základnými postupmi na celkové zvládnutie krízovej situácie na škole sú nasledovné kroky:
- 1. krok: Všetci zamestnanci školy bezprostredne po krízovej udalosti zaisťujú bezpečie pre seba a pre žiakov. Pokiaľ riziko ohrozenia pominulo, poskytujú zasiahnutým základnú psychologickú prvú pomoc.
- 2. krok: Zamestnanci školy podporujú vzájomnú informovanosť. Vedenie školy v súčinnosti s intervenčným tímom informuje o tom, čo sa stalo, kedy a kto je zasiahnutý, čo sa bude diať ďalej. Školská komunita môže bezprostredne po udalosti, alebo v prvý deň po udalosti využiť podporu policajných psychológov, alebo psychosociálneho tímu (externý tím prichádzajúci z prostredia mimo školy, zvyčajne zabezpečujúci psychologickú, alebo psychosociálnu prvú pomoc na mieste, kde sa udalosť odohrala, bezprostredne po udalosti).
- 3. krok: Riaditeľ školy bezodkladne kontaktuje spádové CPP a požiada o realizáciu krízovej intervencie. CPP vytvorí z odborných zamestnancov vyškolených v krízovej intervencii intervenčný tím. Vedúci tímu navštívi školu a zisťuje potreby zasiahnutej školy a dopad udalosti na školskú komunitu.
- 4. krok: Vedúci krízového intervenčného tímu spolu s vedením školy koordinuje aktivity v škole, ako aj pôsobenie intervenčného tímu. Realizácia nasledujúcich aktivít krízového plánu závisí od rozsahu mimoriadnej udalosti. Intervenčný tím stabilizuje zamestnancov školy, aby boli schopní pokračovať vo svojej práci a mohli deťom/žiakom pomôcť s emocionálnou reguláciou a stabilizáciou.
- 5. krok: Stabilizovaní pedagogickí zamestnanci sa vrátia do tried a umožnia deťom/žiakom hovoriť o tom, čo sa stalo. Neotvárajú tému, ak deti alebo žiaci o udalosti nevedia, a/alebo sa ich netýka. Vedenie školy koordinuje spoluprácu a súčinnosť s intervenčným tímom, rieši priebežne potreby zúčastnených a dopad udalosti na školskú komunitu.
- 6. krok: Riaditeľ školy spolu s intervenčným tímom v prípade potreby vytvára a zverejní tlačovú správu. Riaditeľ školy poverí jedného zamestnanca (ak to neurobí sám), ktorý jediný je oprávnený poskytovať informácie o dianí v škole. Riaditeľ oboznámi deti, žiakov aj zamestnancov školy, že z dôvodu ochrany osobných údajov nie sú oprávnení poskytovať médiám fotografie, ani akékoľvek informácie o zasiahnutých.
- 7. krok: Intervenčný tím poskytuje krízovú intervenciu (spravidla 36 - 48 hod od krízovej udalosti). Vedenie školy prostredníctvom triednych učiteľov komunikuje so zákonnými zástupcami dieťaťa alebo žiaka. Riaditeľ školy v spolupráci s intervenčným tímom vytvorí e-mail (list) pre zákonných zástupcov, kde vyjadrí ľútosť nad udalosťou, emocionálne neutrálne pomenuje, čo sa stalo, aké reakcie detí a žiakov možno očakávať a akým spôsobom môžu svoje deti podporiť.
Účasť detí a žiakov na krízovej intervencii je dobrovoľná. Zákonní zástupcovia sú dopredu informovaní e-mailom alebo inou vhodnou formou (osobne, listom a pod.) o tom, kto bude so žiakmi pracovať a poskytovať krízovú intervenciu. Nie je potrebné, aby zákonný zástupca dal súhlas s krízovou intervenciou.
- 8. krok: Vedenie školy so zamestnancami školy vyhodnocuje a uzatvára udalosť. Na začiatku denne, neskôr po týždni, po mesiaci, po pol roku, po roku. Triedni učitelia úzko spolupracujú so zákonnými zástupcami pri podpore ich detí. Školský psychológ spolu so ŠPT monitoruje správanie, učenie a prípravu žiakov na vyučovanie, realizuje skupinové preventívne aktivity pre podporu zvládacích stratégií detí a žiakov, podporu odolnosti a dobrú integráciu udalosti do každodenného života. Ak škola nemá školského psychológa ani ŠPT, realizuje aktivity iný odborný zamestnanec školy. Spolu s vyhodnocovaním školská komunita zároveň udalosť uzatvára.
- 9. krok: Školská komunita integruje udalosť do každodenného života. Školský psychológ podľa potreby facilituje smútkové poradenstvo pre jednotlivcov aj skupiny. Školský psychológ si všíma adaptáciu detí, žiakov a zamestnancov školy na požiadavky každodenného života, identifikuje jednotlivcov s problémami v adaptácii a s rizikom komplikovaného trúchlenia, resp. závažným duševným ochorením.
Po poskytnutí krízovej intervencie externí interventi odchádzajú a v škole zostáva školský podporný tím, odborný zamestnanec alebo školský špeciálny pedagóg (ak sú prítomní na škole). Učitelia zabezpečujú návrat detí a žiakov do normálnej rutiny v čo najväčšej miere. V prípade potreby je odporúčaná opakovaná intervencia po 6 týždňoch od udalosti, pre posúdenie dopadu udalosti, mieru adaptácie a využívanie zvládacích stratégií u najviac zasiahnutých detí/žiakov a zamestnancov školy.
Ciele krízovej intervencie:
- Vytvoriť významový naratív; osobný význam situácie, zohľadňujúc pritom kognitívne a emocionálne kapacity detí, aj dospelých;
- konfrontovať zúčastnených s realitou a reagovať po požiadavky danej situácie;
- stabilizovať jednotlivcov, skupiny a systém;
- vložiť štruktúru do chaosu;
- podporovať vzťahy s členmi rodiny a priateľmi;
- udržať primeranú emočnú rovnováhu reguláciou náročných emócií, podpora nádeje.
Nežiaduce správanie po krízovej situácii na škole
Čo nerobiť so žiakmi po krízovej udalosti na škole:
- Neotvárať tému so žiakmi, ktorých sa udalosť netýka;
- odmietať sa rozprávať so žiakmi o tom, čo sa stalo a ako sa cítia, ak majú o to sami záujem a otvárajú túto tému;
- tlačiť na žiakov, aby rozprávali o tom, čo sa stalo;
- bagatelizovať problém zjednodušujúcimi frázami, ako napr. „to sa stáva, bude to v poriadku, ...“
- zvyšovať, otvárať a pomenovávať vinu;
- ignorovať emócie žiakov;
- dávať nevyžiadané rady;
- nechávať emočne zasiahnutého žiaka samého a nechať ho samého ísť domov;
- posudzovať, hodnotiť a obviňovať;
- ísť do konfliktov a hádok;
- dávať falošné sľuby alebo nádeje;
- vyhnúť sa po samovražde žiaka/učiteľa odkazom na ďalšie životy, stretnutie sa v nebi, lepšie miesto a pod., nakoľko je tu riziko, že uvedené formulácie môžu slúžiť ako inšpirácia pre napodobňovanie ostatnými.
krízová intervencia u Žiaka s psychickou traumou
Ak človeka postretne nešťastie, či katastrofa, ide väčšinou o udalosť, ktorá je nepredvídateľná, neovládateľná, vyvoláva skutočné pocity tiesne a presahuje bežnú ľudskú skúsenosť. Takéto udalosti považujeme za traumatizujúce; zanechávajú v psychike ľudí stopu a hoci sa podvedomie bráni tým, že potláča spomienky na takýto bolestivý zážitok, trauma ovplyvňuje život v podobe neuróz a psychóz, ktoré niekedy (pri deficite pomoci) prerastú až v posttraumatickú stresovú poruchu. Reakcie na stratu sú prítomné na všetkých úrovniach (bio-psycho-sociálno-spirituálnej).
V rámci školského prostredia sa u žiakov vyskytujú najčastejšie psychické traumy z/zo:
- Autonehoda, nehoda školského autobusu;
- choroba/pandémia;
- (u)topenie sa;
- prírodná katastrofa;
- únos;
- zabitie;
- samovražda (vyžaduje si špecifické postupy krízovej intervencie !).
Primárnym cieľom krízovej intervencie v tomto prípade je vrátiť žiakovi jeho psychickú rovnováhu narušenú kritickou životnou udalosťou. Samotná realizácia krízovej intervencie je prispôsobená aktuálnej situácii, možnostiam a potrebám žiaka. Prispôsobujeme sa jeho tempu a volíme adekvátne odborné postupy krízovej intervencie
Ak chceme dieťaťu pomôcť spracovať potenciálne traumatizujúcu situáciu, postupujeme v troch základných krokoch:
- Ak ide o prácu so žiakom tesne po prežití tejto ohrozujúcej situácie, pôjde v prípade nutnosti o krízovú intervenciu, upokojenie, zvládnutie aktuálne prežívaných negatívnych emócií, o celkovú stabilizáciu žiaka.
- Ak ide o časovo vzdialenejšiu situáciu, no tá zanechala dôsledok – traumu, chceme mu pomôcť traumu spracovať tak, aby mu čo najmenej zasahovala do života, v druhej fáze traumu spracovávame.
- V poslednej tretej fáze sa žiak učí integrovať zážitok do svojho životného príbehu.
Za základné princípy v prístupe k žiakovi po traume možno považovať presne tie, ktoré sú
opakom toho, čo zažilo v traumatizujúcej situácii (ohrozenie, nepredvídateľnosť a nemožnosť
kontroly, bezmocnosť). Zabezpečujeme mu teda:
- Bezpečie: dieťa sa musí cítiť fyzicky, aj psychicky bezpečne;
- predvídateľnosť – pedagogický alebo odborný zamestnanec svoje kroky komentuje, dieťa dopredu informuje o tom, čo sa bude diať, prečo sa to deje a aký to naň bude mať dosah. Ak v rámci pomoci dochádza k nejakým zmenám, dieťa potrebuje byť dopredu pripravené;
- kontrola: žiak potrebuje cítiť, že situácia je v jeho rukách, že sa neudeje nič, čo nebude chcieť.
Krízová intervencia so žiakom po strate blízkej osoby
Jednou z najzávažnejších krízových udalostí v živote dieťaťa je strata blízkej vzťahovej osoby — matky, otca, súrodenca, ale aj starého rodiča, či kamaráta (ba dokonca i zvieraťa). Stratu žiaci spracovávajú veľmi odlišne a miera zvládania závisí od intenzity vzťahu s daným človekom, či bola smrť prirodzená, očakávaná a mohli sa na ňu pripraviť, alebo prišla náhle, invazívne či násilím.
Existujú tzv. funkčné postupy zvládnutia krízy. Patrí sem rozhovor, kedy sa snažíme žiaka aktívne počúvať a môžeme mu poskytnúť určité odporúčania. Snažíme sa ho upokojiť, utešiť a napríklad aj spochybňovať rôzne katastrofické interpretácie. Ďalej pomáha zmena miesta, kde ponúkneme žiakovi priestor na oddych, môžeme sa tiež snažiť odpútať jeho pozornosť nejakou manuálnou prácou; poskytnúť mu možnosť zavolať svojim blízkym, rodine alebo priateľom. Prípadne privolať ďalšieho človeka, z ktorého prítomnosti by žiak mohol benefitovať. Účinná je aj relaxácia, ktorá sa však nevyužíva hneď v akútnej krízovej situácii, ale až keď má žiak pocit bezpečia a necíti sa byť v bezprostrednom ohrození, nie je už v šoku. Relaxácia môže mať formu napr. autogénneho tréningu alebo muzikoterapie.
Ďalej môžu krízovú intervenciu tvoriť aj aktivity:
- Podpora ventilácie emócií (sloboda vyjadriť slzy, hnev i strach) a ich potvrdenie (pochopenie traumatických reakcií ako bežných, nie „normálnych“);
- aktívne počúvanie (vyžaduje si zručnosti - umenie mlčať, práca s tichom);
- konfrontácia s realitou a eliminácia tendencií k odmietaniu a skresľovaniu reality;
- identifikácia „najdôležitejšieho“ problému, ktorý je nutné riešiť;
- zhodnotenie doterajších adaptačných mechanizmov a využitie efektívnych adaptačných mechanizmov;
- mobilizácia zdrojov pomoci;
- vytvorenie plánov pomoci.
Podľa autorky Špantekovej (2013) je účinnou intervenciou pre žiakov aj metóda „emocionálnej špongie“: „Pokiaľ chcete pomôcť žiakovi, musíte byť emocionálnou špongiou. Väčšina ľudí si myslí, že musia radiť, riešiť problémy, byť užitoční. Nemusíte. Nemusíte nič hovoriť, vlastne ani nemôžete povedať nič, čo by skutočne potešilo, nemusíte dávať rady (aj tak by boli na nič) a nemusíte robiť nič. Proste tam iba buďte s ním, vcíťte sa do jeho bolesti, strachu a trápenia. Plňte rolu špongie. Táto rola znamená, že sa budete cítiť bezradní a neužitoční, pretože nič nerobíte – ale v skutočnosti robíte veľmi veľa – ste tam, s ním, pre neho....“
Čomu je dobré sa v tejto krízovej intervencii vyvarovať:
- Utešovanie (vyhýbajte sa slovám ako napr. „Bude to lepšie.“, „To chce čas.“), dávanie „dobrých“ rád („musíš“ alebo „mal by si“), pretože je to nepatričné;
- snaha zabrániť plaču, tlmenie emocionálnych reakcií (namiesto „Neplač!“, radšej „Môžeš sa vyplakať.“ + podať smútiacemu žiakovi vreckovky a poskytnúť mu priestor a čas na plač);
- používanie eufemizmov namiesto „silných“ slov (spí, odišiel namiesto mŕtvy, smrť, pohreb), pretože popierajú pozostalým právo na smútok a trúchlenie;
- vynucovanie rýchlych rozhodnutí;
- bagatelizovanie intenzívnych prejavov reakcie na stratu (napr. problémov s prijímaním potravy, porúch spánku, užívania alkoholu a iných drog), príliš časté podávanie upokojujúcich liekov.
Krízová intervencia pri samovraždách žiakov
Veľmi špecifickou situáciou je, ak si žiaci sami ubližujú alebo sa pripravia o život. Týmto udalostiam je často možné predchádzať práve včasnou identifikáciou rizík. Žiaci často dávajú
signály, volajú o pomoc v kresbách, rozhovoroch medzi spolužiakmi.
Ako krízovú prevenciu a intervenciu je potrebné realizovať nasledujúce kroky:
- Varovať a dať vedieť ostatným, čo sa zistilo, signály brať vždy vážne;
- zostať so žiakom, ktorý sa chce zabiť, nenechávať ho samotného odísť;
- nesľubovať žiakovi, že budete túto informáciu držať ako tajomstvo, citlivo s ním hovoriť o tom, aké kroky sa musia v rámci oznamovacej povinnosti urobiť;
- pri podozrení kontaktovať rodiča/kuratelu, informovať riaditeľa školy, monitorovať správanie žiaka;
- Podporiť žiak v hľadaní profesionálnej pomoci, zapojiť ďalšieho (pre žiaka) dôležitého človeka;
- neposudzovať, nehodnotiť a neobviňovať — naopak, prejaviť porozumenie;
- venujte pozornosť žiakom, ktorí majú problémy, všímať si záškoláctvo;
- poskytnúť žiakovi informácie o centrách pomoci;
- vyhnúť sa devalvácii, senzácii alebo romantizácii smrti z dôvodu prevencie kontaminácie ďalších žiakov.
Krízová intervencia so žiakmi v čase vojny
Vojnový konflikt je masívnou krízovou udalosťou ničivých rozmerov a následkov. Dochádza k množstvu traumatických udalostí: strate blízkych osôb, domova, istoty, bezpečia, kultúry a i. Školské prostredie preto čelí výzvam v štyroch rovinách:
- Zasiahnuté utekajúce deti a rodina vstupujú do úplne nového školského prostredia.
- Deti v triede a kľúčoví dospelí môžu prežívať obavy, úzkosť alebo hnev z vojny.
- Trieda sa stáva miestom adaptácie nového traumatizovaného člena.
- Trieda sa stáva dejiskom multikultúrnych vzťahov.
V rámci krízovej intervencie v školskom prostredí je preto potrebné:
- Venovať pozornosť emóciám v danej situácii;
- pristupovať k žiakom citlivo a komunikáciu prispôsobiť ich veku;
- prispôsobiť veku žiakov informácie, ktoré by mali byť vypovedané a žiaci ich potrebujú počuť;
- vytvoriť priestor na otázky a vyjadrenie pocitov;
- ak je vidieť na deťoch silné pocity, nesnažiť sa ich tlmiť, je potrebné ich popísať a dovoliť žiakom uvedomiť si, že to, čo cítia, je strach, hnev, obavy;
- pripustiť, že tieto emócie sú v danej situácii prirodzené a aj ostatní to môžu, ale aj nemusia cítiť rovnako;
- viesť triedu v rámci spoločnej skupinovej práce k identifikovaniu potrieb jednotlivcov, ako aj skupiny, respektíve klásť otázku, čo s tým môžeme robiť a čo by nám pomohlo (vyhľadať pomoc, zavolať psychológa, miesto telesnej výchovy sa prejsť von, ...);
- sledovať vyhlásenia oficiálnych štátnych predstaviteľov a inštitúcií;
- vysvetliť žiakom, že aktuálne na našom území nie je vojna, hranice nie sú dotknuté a nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo a že Slovensko je na situáciu pripravené;
- vysvetliť žiakom, že na hraniciach SR sa môžu objaviť utečenci - ide o ľudí v núdzi, ktorí
- utekajú pred vojnou a pri žiadosti o azyl prejdú riadnym azylovým procesom (nezabudnúť vysvetliť, že ich prvou zastávkou bude záchytný tábor).
Pri tejto krízovej intervencii treba zdôrazniť:
- Primeranosť: niekedy sú zasiahnutí len jednotlivci, inokedy mnohí. Treba robiť na mieru šité úpravy potrebám konkrétnych žiakov.
- Konfliktnosť: môžu hroziť politické spory a zásadne odlišné názory medzi dospelými, niekde aj medzi žiakmi. Zastaviť to možno jedine nenásilnou komunikáciou – porozumením všetkých, nie eskalovaním a konfrontovaním. Odsúdenie zla je potrebné robiť s najvyšším ohľadom na každého človeka. Nenávisť voči iným deťom a dospelým treba deeskalovať.
- Hnev: okrem strachu môže násilie, ohrozenie, nespravodlivosť a vojna prinášať aj veľa hnevu. Je potrebné učiť žiakov prijímať pocity, regulovať ich a čerpať ich energiu na zvládanie situácie.
Krízová intervencia žiakov pri rozvodoch rodičov
Deti môžu pri rozvodoch rodičov prežívať odlišné emócie ako dospelí a inak ich spracovávať. Môže sa stať, že počas rozhovoru dieťa správu prijme zdanlivo “bez problémov”, bez emočnej zaangažovanosti. Neznamená to však, že sa ho daná vec nedotkla, ale deti si často silné emócie takpovediac odložia na neskôr. Emočná reakcia tak môže prísť omnoho neskôr, ako by sme čakali, alebo môže nastať v situácii, ktorá s témou zdanlivo nesúvisí.
Jednou z najčastejšie pozorovaných emócií, ktorá sa u detí v reakcii na rozvod rodičov objavuje, je smútok. Pre mladšie dieťa môže byť táto situácia ťažko pochopiteľná. Aj pre deti školského veku je existencia rodiny stále základom stability ich sveta. Odchod jedného z rodičov vníma ako stratu. Jeho prežívanie môže byť podobné ako pri úmrtí rodiča. Deti môžu rovnako pociťovať voči rodičom obrovský hnev za vzniknutú situáciu. Môžu obviňovať jedného z nich, ktorému prisúdia vinu za rozpad manželstva. Rovnako sa však môžu hnevať na oboch rodičov a na celú vec reagovať s odporom a negativisticky. Objaviť sa však môžu aj pocity viny, keďže v predškolskom a mladšom školskom veku sú deti prirodzene viac vzťahovačné a pretrváva u nich vývinovo primeraný egocentrizmus. V tomto zameraní na seba majú tendenciu prisudzovať vinu za rozvod rodičov sebe a žijú v presvedčení, že mohli túto situáciu nejakým spôsobom ovplyvniť.
Ak je rozvod dôsledkom dlhodobého napätia, či konfliktov v rodine, tak pre dieťa môže byť toto rozhodnutie čiastočným zmiernením týchto problémov. Samozrejme, tento pocit úľavy sa môže miesiť a striedať s ostatnými, zdanlivo protichodnými emóciami.
V rozhovoroch so žiakmi, ktorých rodičia sú v rozvodovom konaní alebo už po rozvode je dobré dodržiavať tieto zásady:
- Uistiť žiaka: Je dobré, ak žiak bude počuť, že ho rodičia majú naďalej rovnako radi, že naďalej môže s rodičom podnikať veci, ktoré robili doteraz alebo napr. že si nemusí medzi nimi vyberať;
- vytvoriť bezpečný priestor na komunikáciu, umožniť žiakovi uvoľniť svoje emócie, ponechať mu priestor na otázky (žiak nemusí ihneď vyjadriť na situáciu svoj názor, potrebuje sa najskôr vo všetkom zorientovať);
- vybrať správnu dobu na rozhovor: je dobré vybrať na diskusiu taký čas, kedy je žiak v čo najlepšej psychickej pohode. Rozhovor by bolo lepšie odložiť, ak je zaujatý inou činnosťou, má pred sebou náročné písomky alebo jeho dni sprevádzajú iné zaťažujúce okolnosti.
V rozhovoroch je dobré sa vyhnúť týmto chybám:
- Nepopisovať detailne svoje problémy, nevyčítať chyby a neobviňovať druhého rodiča: žiak potrebuje jasné a pochopiteľné informácie. Môžeme krátko a jasne pomenovať príčinu, no netreba zachádzať do podrobností. Skôr sa orientovať na budúcnosť, teda na to, čo situácia so sebou prinesie, ako sa zmení fungovanie v rodine.
- Neklamať, nezatajovať, nezavádzať, nedávať nesplniteľné sľuby: v snahe chrániť dieťa pred bolesťou sa niekedy rodičia uchyľujú k rôznym vyjadreniam, ktorým sa snažia žiaka uchlácholiť, napr. že rodič išiel na výlet, že situácia je dočasná, že rodič sa po čase vráti, že takto im bude lepšie a podobne. Dieťa sa ale po čase dozvie pravdu a navyše sa bude cítiť podvedené.
Krízová intervencia žiakov v čase pandémie
Špecifickou celosvetovou situáciou, ktorá nečakane zasiahla ľudí naprieč celou planétou je pandémia. Okrem množstva obetí a veľkých ekonomických škôd, prináša aj menej viditeľné, ale nie menej dôležité následky pre duševné zdravie: sociálnu izoláciu, nárast násilia v rodinách a závislostí, depresivitu i suicidialitu. Mnohé deti pri pandémii prichádzajú o zvládacie stratégie, ktorými prekonávali náročné životné podmienky.
Školy ako „druhé domovy“ detí môžu byť zatvorené alebo obmedzené a atmosféra v nich vplyvom mnohých starostí dospelých napätá. Veľmi ťažké chvíle prežívali nielen učitelia, ale aj žiaci.
V rámci krízovej intervencie so žiakmi počas pandémie je:
- Udržanie kontaktu so žiakmi bez ohľadu na online a offline vyučovanie;
- zabezpečenie starostlivosti o duševné zdravie všetkým žiakov s dôrazom na žiakov bez možnosti online vzdelávania a žiakov so ŠVVP.
Ako hlavné nástroje využívame:
- Spolupráca s ostatnými učiteľmi - triedny učiteľ a ostatní vyučujúci vzájomne poznajú
situáciu a z nej vyplývajúce podmienky konkrétneho žiaka. Hlavným koordinátorom starostlivosti o duševné zdravie žiakov je ich triedny učiteľ;
- zriadenie konzultačného/kontaktného centra: miestnosť v škole, ktorá je dostupná
a viditeľná pre všetkých (žiak - rodič -učiteľ). Starostlivosť poskytuje triedny učiteľ, učiteľ a pedagogický asistent.
Odporúčanie pre prácu s jednotlivcom, ako aj skupinou:
- Konzultačný deň/stretnutia: dôraz položiť aj na aktuálne prežívanie a zvládacie stratégie žiakov (rozhovory smerované na sebareflexiu , prežívanie, ako aj emocionálnu zložku prežívania - čo ti pomáha zvládnuť dané obdobie, ako sa pri tom cítiš a i.) okrem vzdelávacej zložky (stretnutie nemá výlučný charakter doučovania, ani vysvetľovania; zameriava sa na sprostredkovania efektívnych postupov učenia sa dištančnou formou). Počas stretnutia žiakov a učiteľov sú súčasťou starostlivosti aj žiaci so ŠVVP, nielen žiaci, ktorí nemajú možnosť online vzdelávania;
- učiteľ vedie žiaka cez učebné stratégie, ponúka asistenciu pri organizovaní pracovného času žiaka a i.;
- podpora zo strany školy: odporúčanie a sprostredkovanie kontaktu na iných odborníkov a inštitúcie;
- vzájomná podpora ostatných žiakov pre vytvorenie kontaktu s dieťaťom - napr. listy od online spolužiakov pre offline spolužiakov, ...
Krízová intervencia v prípade hrozby útokom
Informácia o hrozbe útoku, reálny fyzický útok alebo útok inou formou (kyber útok) sú vážnym zásahom do potrieb človeka. Cieľom útoku je ohrozenie jednotlivca, skupiny, organizácie alebo spoločnosti spôsobením ujmy, vyvolaním strachu a následnej destabilizácie spoločnosti. Vyhrážanie sa jednotlivcom, organizáciám alebo spoločnosti násilím, ktoré môže viesť k ublíženiu na zdraví, či stratám na životoch, sú rovnako vážne stresory vyvolávajúce reakciu na individuálnej alebo skupinovej úrovni. Takáto situácia má vysoký traumatizačný potenciál.
- Prvá reakcia na hrozbu útoku alebo reakcia na útok je pocit straty bezpečia, ohrozenia, strach z poškodenia. V úvodnej fáze prichádzajú inštiktívne reakcie: útok, útek alebo zmrznutie. Pri riadení situácie je potrebné pamätať na tieto reakcie a uvedomiť si, že je potrebné venovať pozornosť žiakom, ktorých ochromila reakcia zmrznutia. Platí tu prístup: Život nadovšetko. Je potrebné jasnými pokynmi zabrániť panike a riadiť evakuáciu. Rodič musí byť informovaný o aktivitách školy.
- Po príchode do bezpečia sa po pominutí bezprostredného nebezpečenstva uvoľňuje napätie a zasiahnutí môžu reagovať silnými emočnými prejavmi alebo opačne, stiahnutím sa. Je potrebné poskytnúť psychosociálnu prvú pomoc a použiť techniky stabilizácie. Pre zasiahnutých je potrebné zabezpečiť pitný režim, jedlo a dbať o základné fyziologické potreby.
- V nasledujúcej fáze je potrebné poskytovať žiakom pomoc podľa ich individuálnych potrieb a vývoja psychického a fyzického stavu.
Hodiny až dni po udalosti sa môže prejaviť akútna stresová reakcia, ktorá môže prejsť až do poruchy prispôsobenia sa. Stav sa môže v priebehu týždňov upraviť alebo prejsť do posttraumatickej stresovej poruchy (tento stav už patrí do rúk profesionálov).
Ako v škole adresovať aktuálnu situáciu:
- Zachovať pokoj.
Krízovú situáciu, ktorá aktuálne rezonuje spoločnosťou, neotvárajte so žiakmi proaktívne – napriek závažnosti situácie je detský a mládežnícky svet iný, ako svet dospelých. Je dôležité na deti a mladých neprenášať naše emócie a úzkosť.
- Ak tému otvoria žiaci, odsúďte násilie a vypočujte si ich.
Žiakov pri zdieľaní len počúvajte. Ak otvoria aktuálne témy, dopytujte sa ich na to, ako sa cítia. So žiakmi nemusíte samotnú tému diskutovať, len ich prežívanie.
Pre prípad kritických situácií je ideálne, ak realizujete ranné kruhy. Ak ranné kruhy nerealizujete, na úvodné zdieľanie prežívania, ktoré je užitočné za každých okolností, môžete využiť triednickú, alebo inú hodinu podľa možností školy.
- Postupujte v súlade s odporúčaniami odborníkov.
V prípade, že sa vo vašej triede nachádzajú žiaci, ktorí prežívajú veľmi intenzívne emócie
z aktuálnej situácie, alebo v prípade identifikácie možných výrazných konfliktov vo vzťahu k téme v rámci triedy, kontaktujte cez prestávku školský podporný tím alebo centrum poradenstva a prevencie.- Overujte informácie.
V krízových situáciách celospoločenského charakteru sa často začnú šíriť konšpiračné teórie
o tom, ako to „v skutočnosti“ bolo. Ak sa v triede otvorí diskusia, odporučte žiakom, aby sa nedali strhnúť záplavou informácií na sociálnych sieťach, overovali si informácie z viacerých zdrojov a nezdieľali neoverené správy.
ZÁVER
V živote človeka (v školskom prostredí myslíme na žiaka) sa vyskytujú rôzne záťažové situácie. Schopnosť spracovať ich je u každého iná. Mnohí žiaci sú schopní zvládať záťažové situácie sami alebo s pomocou rodiny, blízkych, či napr. triedneho učiteľa. Avšak pre niektorých tieto záťažové situácie môžu byť zdrojom takej krízy, ktorá je charakteristická stratou kontroly nad situáciou, mechanizmy zvládania danej situácie nefungujú alebo absentujú a je narušená psychická rovnováha.
Preto pri rôznych formách spolupráce je kľúčovou citlivosť voči žiakovi pri výbere optimálnych opatrení a transparentná komunikácia. Zahrnutie rodiča/rodičov do spolupráce je tiež veľkým predpokladom úspešnosti. Následná spolupráca s externým psychoterapeutom, klinickým psychológom, či organizáciou poskytujúcou krízovú intervenciu mimo školy v individuálnych prípadoch môže byť pre žiakov rovnako prospešná.
Zdroje:
CENTRUM PORADENSTVA A PREVENCIE, BRATISLAVA. Poďme sa s dieťaťom rozprávať o… rozvode. [online]. Dostupné:
https://psychologickeporadenstvo.sk/2020/05/22/podme-sa-s-dietatom-rozpravat-o-rozvode/
HAVRILA, M. Smernica o postupe pri prevencii, vzniku a riešení krízovej situácie. [online]. Dostupné: https://www.vssr.sk/vzor/smernica-o-postupe-pri-prevencii-vzniku-a-rieseni-krizovej-situacie-v-skole-krizovy-intervencny-plan-skoly.htm
INKLUCENTRUM. Krízová intervencia v školskom prostredí. [online]. Dostupné:
https://inklucentrum.sk/wp-content/uploads/2022/01/Bulletin-Krizova-intervencia.pdf
KRNÁČOVÁ, Z. Užitočné informácie o krízovej intervencii a možnostiach pomoci deťom/žiakom v prípade prírodnej katastrofy, výskytu pandémie, dopravnej nehody, smrti. [online]. Dostupné: https://www.cpppaplevice.sk/index.php?castmenu=pre%20pedagogov&dokument=deti11
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU. Aplikačná pomôcka pre podporu duševného zdravia v školách. [online]. Dostupné:
https://www.minedu.sk/data/att/20724.pdf
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU. Krízové situácie v školách a špeciálnych výchovných zariadeniach počas mimoriadnych udalostí. [online]. Dostupné: https://podporneopatrenia.minedu.sk/data/att/27421.pdf
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU. Podporné opatrenia - Krízová intervencia. [online]. Dostupné:
https://podporneopatrenia.minedu.sk/krizova-intervencia/
PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA. Čo znamená krízová intervencia? [online]. Dostupné:
https://www.paneurouni.com/blog/co-znamena-krizova-intervencia/
PSYCHOBLOG: Čo je krízová intervencia. [online]. Dostupné:
https://psychoblog.sk/co-je-krizova-intervencia/
SOROKOVÁ, T. Krízová intervencia v školách. [online]. Dostupné:
https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/krizova-intervencia-v-skolach.m-1523.html
VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE. Dieťa po udalosti s traumatickým potenciálom. [online]. Dostupné:
https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/10/Dieta-po-udalosti-s-traumatickym-potencialom-v1.01.pdf
VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE. Informácie pre školy o zvládaní krízovej situácie v dôsledku vojny na Ukrajine. [online]. Dostupné: https://ktopomozeukrajine.sk/wp-content/uploads/2022/03/Rady-pre-skoly-v-suvislosti-s-vojnovym-utokom-na-Ukrajine.pdf
VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE. Krízový manažment v školskom prostredí. [online]. Dostupné: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/10/Kriz.manazment-v-skolskom-prostredi.pdf
ZLEVSKÁ, D. a kol. Príručka dištančného poradenstva so zameraním na poskytovanie služby prostredníctvom chatu. [online]. Dostupné:
https://www.iuventa.sk/files/documents/10_programy%20pre%20mladez/kvalita%20prace%20s%20mladezou/publik%C3%A1cia%20ip%C4%8Dko%20%20pr%C3%ADru%C4%8Dka.pdf